Ide najmä o alergie na psy a mačky. Pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky to uviedol prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák.

„Veľmi zaujímavé sú napríklad práce porovnávajúce výskyt zvieracej alergie pred covidovou dobou a po covidovej dobe. Aj z hľadiska toho, čo sa všetko dialo a z hľadiska nárastu zadováženia si domácich zvierat, tak naozaj aj objektívne výskyt zvieracích alergií najmä na psy a mačky stúpol,“ povedal Jeseňák.

Ozrejmil, že v poslednej dobe rastú aj prípady alergií na ambróziu. „Ona ešte, čo ja viem, 10, 12, 15 rokov dozadu na Slovensku nepredstavovala až také veľké riziko, ale momentálne vidieť nárast výskytu, a to je problém celoeurópsky,“ priblížil s tým, že ide o alergén, ktorý sa postupne dostáva aj na sever Slovenska. V prípade potravinovej alergie je výrazne rastúcim alergénom v celej Európe kešu. Rastú podľa jeho slov aj prípady alergií na plesne.

Ilustračné foto. Zdroj: Pexels.com

Jeseňák upozornil, že počet alergikov pribúda. Príčinami sú podľa jeho slov najmä životný štýl, znečistenie prostredia, zvyšujúca sa agresivita alergénov, príchod nových alergénov i výskyt vírusových a respiračných ochorení.

Priblížil, že polovica všetkých alergikov je väčšinou alergických na roztoče. „To je tradičný alergén, ktorý tu máme celoročne, len so zvýšeným výskytom predovšetkým v jesennom a zimnom období, kedy sa v podstate, ako sa v septembri začne viac zatvárať, začneme kúriť, zvyšuje sa vlhkosť prostredia, tak asi s mesačným, dvojmesačným odstupom sa zvyšuje výskyt roztočov v domácnostiach,“ ozrejmil Jeseňák. Typickou je tiež podľa jeho slov alergia na jarné dreviny. „To znamená breza a jelša, potom tu máme trávy, z nich je najdôležitejším alergénom dlhodobo timotejka. A potom tu máme tzv. buriny a byliny, z nich je u nás veľmi typická pre sever Slovenska palina a pre juh ambrózia,“ vysvetlil.