„Nezriedka sú to úrazy po kolízii s lyžiarom, kde za kratší koniec ťahá lyžiar. Kým pri zjazdovom lyžovaní je typickým úraz kolena vedúci k poškodeniu väzov, pri tomto športe je, naopak, zraniteľná horná končatina, najmä zápästie a rameno. Od jednoduchých narazení, cez zložitejšie poškodenie väzov, až po zlomeniny,“ povedal pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky František Okál, primár oddelenia jednodňovej zdravotnej starostlivosti Nemocnice Medissimo v Bratislave.

Priblížil, že odkedy sa z tradičného presunu v horách v polovici 19. storočia alpské lyžovanie stalo športom, prešlo zmenami techniky a výstroja. „To sa nevyhnutne odrazilo aj na vývoji typických lyžiarskych úrazov. Zlomeniny predkolení z minulosti v dnešnej dobe vzhľadom na rýchlosť a výstroj predbehli úrazy kolena, ktoré môžu nastať aj bez kolízie a nárazu podvrtnutím kolena,“ doplnil Okál. Pripomenul, že je veľmi dôležité rýchlo a presne stanoviť diagnózu, pretože, keď sa možnosť ošetriť niektoré štruktúry v kolene oneskorí alebo úplne znemožní, môžu lekári riešiť už iba následky úrazu.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Pri pádoch a nárazoch dochádza aj k poraneniam zápästí, palcov rúk, chrbtice, prípadne hlavy. „Aj dnes vídame zlomeniny, avšak vznikajú inými mechanizmami ako v minulosti. Kurióznym poranením je vytrhnutie šliach ohýbačov nohy a palca na nohe pri chôdzi v lyžiarke,“ skonštatoval ortopéd.

Priblížil, že snoubording vznikol na rozhraní 70. rokov 20. storočia v USA ako alternatíva spojených lyží, aj keď jeho následný rozvoj skôr kopíroval filozofiu surfovania na snehu. „Rozdielna technika a vybavenie, kde kľúčovú odlišnosť voči lyžovaniu hrá pevné spojenie oboch nôh na jednu dosku, charakterizuje aj odlišné typy úrazov. Namiesto podvrtnutí pozorujeme pády a nárazy na podložku alebo predmety. Preto dominujú poranenia chrbta, sedacej oblasti - kostrče, úrazy zápästí, ramena a hlavy,“ uviedol Okál. Počet vážnejších úrazov v porovnaní s lyžovaním je však podľa jeho slov nižší.